Hrozba najmenším

Autor: Anton Minárik | 16.8.2019 o 16:14 | (upravené 16.8.2019 o 19:03) Karma článku: 1,19 | Prečítané:  367x

Šikana ako forma násilia. Šikana ako ohrozenie našich najmenších. Veľmi vážna forma násilia, ktorá naberá na intenzite a vážnosti. 

Šikanovanie je jednou z foriem násilia medzi deťmi. V dnešnej dobe je častým javom medzi deťmi na školách. O nič menej významnou formou násilia je kyberšikana, ktorá neúprosne zasahuje do života najmenších a ťažko sa brániacim deťom. Nesmieme však zabúdať aj na staré známe spôsoby šikanovania ako je fyzické násilie, okrádanie a ďalšie. I keď oficiálne štatistiky hovoria, že počet šikanovaných detí na školách klesá, nie je tomu tak. Máme tu aj lokálne prieskumy, ktoré jasne hovoria, že šikana je prítomná a nemá klesajúcu tendenciu.

Často sa stáva, že obeť je zosmiešňovaná a bojí sa ďalších postupov či už zo strany spolužiakov alebo zo strany školy. V školách sa boja „negatívnej reklamy“ a straty dôvery rodičov. Opak je však pravdou. Kým sa nebude nahlas hovoriť o šikane na školách a nebude sa proti nej bojovať, či už prevenciou alebo viditeľným postihovaním tých čo nie len násilie páchajú ale ho aj ututlávajú, tak sa môžeme dostať do stavu stupňujúceho sa násilia ako často krát vídame v médiách. Proti šikane je nutné bojovať a brániť tých, ktorí sa nevládzu sami brániť.

Pojem šikanovanie

Dôležité je povedať si najprv čo vlastne šikanovanie je. Šikanovanie je sociálno-patologický jav, ktorého hlavným úmyslom je niekomu ublížiť fyzicky alebo psychicky. Medzi ďalšie hlavné znaky šikanovania patrí to, že incidenty sú opakované, útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí, nepomer síl medzi útočníkom a obeťou.

Formy šikanovania

Poznáme tieto formy šikanovania:

- priamu formu, ktorá sa prejavuje fyzickými útokmi, urážaním, nadávkami, posmechom, zosmiešňovaním, vyhrážaním, zastrašovaním, ponižovaním, príkazmi, strkaním, údermi, kopancami;

- nepriamu formu, prejavuje sa ako ignorovanie, prehliadanie, zámerné vyčleňovanie dieťaťa z kolektívu, ďalej poškodzovaním, znečisťovaním alebo rozhadzovaním vecí;

- novú, modernú formu, ktorou je kyberšikanovanie – špecifická forma psychickej šikany.

Kyberšikanovanie je taká forma šikanovania, pri ktorej ide o zneužitie informačno-komunikačných technológií, a to najmä telefónu, tabletu, internetu a sociálnych sietí, na úmyselné ohrozenie, ublíženie alebo zastrašovanie. Kyberšikanovanie sa často vyskytuje v spojení s inými formami šikanovania.

Šikana na školách

Šikanovanie má svojich aktérov. Na strane jednej stojí agresor a na strane druhej jeho obeť. Najčastejšie sa šikovanie objavuje na školách. Je veľmi ťažké ho spozorovať a rozpoznať, ktoré dieťa je v triede agresorom.

Existujú rôzny typy agresorov a ich dôvody k šikanovaniu bývajú rôzne:

a)   agresor, ktorý je hrubý, primitívny, impulzívny, so silným energetickým pretlakom, má narušené vzťahy ku autorite; šikanuje masívne, tvrdo a neľútostne;

b) agresor, ktorý je slušný, kultivovaný, zvýšene úzkostlivý; šikanuje cielene, rafinovane a bez prítomnosti svedkov;

c) agresor označovaný spolužiakmi ako „srandista“, je optimistický, obľúbený a v triede vplyvný; obeť sa snaží zosmiešniť, vyberie si tie stránky, ktoré sa dajú zveličiť a prekrútiť tak, aby z toho získal práve on sám.

Obeťou šikanovania sa môže stať ktokoľvek. Najčastejšie sa stávajú deti terčom agresie v týchto prípadoch:

- ak sa od skupiny odlišujú nejakou zvláštnosťou

- ak majú v škole málo kamarátov

- môže ísť napríklad o dieťa zo sociálne slabšej vrstvy (menej atraktívne oblečené)

- alebo samotné deti provokujú agresora svojim správaním.

Obeť máva nízke sebavedomie, považuje sa za hlúpu a nezaujímavú osobu, submisívne sa podriaďuje, ťažko sa presadzuje medzi vrstovníkmi.

Trestnoprávna zodpovednosť – existuje? Aká? Kto?

Šikanovanie môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu alebo priestupku proti majetku. To znamená, že šikanovanie je vo veľa prípadoch trestnou činnosťou. Fakt, že dieťa nie je trestne zodpovedné kvôli nízkemu veku nie je prekážkou na podanie žaloby vo veci náhrady škody na majetku alebo náhrady ujmy na zdraví, ktorú dieťa spôsobilo. Za škody zodpovedajú zákonný zástupca dieťaťa a aj dieťa samotné.

Veľakrát šikanovanie učitelia alebo rodičia tak nevnímajú. Pritom šikanovanie je hrubé porušovanie ľudských práv. Dokonca aj pedagogický alebo odborný zamestnanec, ktorý má vedomosť o prípade šikanovania a neprijme žiadne opatrenia, môže byť stíhaný za trestný čin neprekazenia trestného činu, neoznámenia alebo ublíženia na zdraví.

Tento problém začína byť tak rozšírený, že sa ním podrobnejšie začalo zaoberať už aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Výskumy

Ako sme už uviedli v predchádzajúcom článku (Syndróm CAN, týranie detí), Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny každý rok zverejňuje výkazy o vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ide však o oficiálne zachytené prípady násilia na deťoch. Predpokladá sa, a z výskumov aj vyplýva, že skutočný počet prípadov násilia na deťoch je vyšší.

Jedným z typov násilia medzi deťmi je práve šikanovanie. V roku 2018 bolo zistených 10 prípadov šikanovania. Za posledné štyri roky vykazujú štatistiky Ministerstva pokles šikany na školách. Pri lepšom a podrobnejšom preskúmaní výsledkov rôznych výskumov je jasné, že šikanovanie na školách je v priemere na vzostupe, nie naopak.

Výskumom výskytu šikanovania na školách sa okrem iných organizácií alebo jednotlivcov zaoberá aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. V roku 2018 začalo s výskumom šikany ako aj kyberšikany na slovenských školách. Cieľom bolo zmapovať mieru výskytu a prevládajúce formy šikany na školách, pri ktorých sa stávajú obeťami žiaci a učitelia. Výskum bol realizovaný na vzorke 2 895 žiakov základných škôl, osemročných gymnázií a stredných škôl a 145 učiteľov z celého Slovenska. Do výskumu boli zahrnutí žiaci zo všetkých krajov Slovenska. V Banskobystrickom kraji odpovedalo na položené otázky 433 žiakov (161 dievčat, 272 chlapcov).

Výskumom bolo zistené, že prítomnosť šikanovania na škole dosvedčilo viac ako polovica žiakov – 51,8%. O kyberšikane už počulo 66,3% žiakov, a viac ako tretina z nich – 34,9% sa stalo jej obeťou alebo svedkom. 13,6% prípadov šikanovania ostáva skrytých a nedozvie sa o nich žiadny dospelý. Až 7,4% žiakov uviedlo, že učitelia sa síce o šikane dozvedeli, ale násilník nebol účinne potrestaný a problémy stále pokračujú. Až 45,6% žiakov nevie, aký postup pri riešení šikany škola použila. 

Súčasný stav šikanovania v Banskej Bystrici

Výskumov o výskyte a formách šikanovania bolo realizovaných už niekoľko. Na národnej úrovni ale aj na úrovni krajov. V Banskej Bystrici sa tejto problematike venuje asistentka koordinátora prevencie kriminality Veronika Poláková (MVSR, odbor prevencie kriminality kancelárie ministerky vnútra SR) vo svojej štúdii „Súčasný stav šikanovania v Banskej Bystrici“.

Cieľom výskumu bolo zistiť, čo deti vnímajú ako šikanovanie, akú majú priamu skúsenosť so šikanovaním a kde sa najčastejšie s ním stretávajú. Vzorku (913 žiakov), tvorili žiaci z 10 základných škôl v Banskej Bystrici, žiaci 6. až 9. ročníka. Zároveň bolo cieľom zistiť, kto by mal podľa nich riešiť výskyt šikanovania v škole.

Boli zistené nasledovné výsledky:

1. čo deti považujú za šikanovanie – veľmi malá časť detí považuje za šikanovanie bratie vecí (60%), naopak až 92% detí považuje za šikanovanie keď ich niekto bije.

2. s akými formami šikanovania sa deti stretli alebo videli – so šikanovaním v priamej verbálnej podobe sa stretlo 35% detí (často, alebo veľmi často), v priamej fyzickej podobe sa stretlo 24%, naopak kyberšikana je oveľa menej rozšírená – až 73% detí sa s ňou stretlo málokedy alebo nikdy.

3. kde sa stretli so šikanovaním – najčastejšie so šikanovaním v triede, menej často na WC, pred školou a na chodbe cez prestávku sa šikanovanie vyskytuje častejšie než v šatni, hoci menej často než v triede.

Budúce výskumy

Získané výsledky vytvárajú základ pre ďalšie plánované výskumy. Tie budú zamerané na sociálne kontexty (ako napríklad socioekonomický status rodiny), ktoré majú vplyv na vznik šikanovania. Status rodiny má veľký vplyv na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Deti z takýchto rodín napríklad nemôžu nosiť značkové oblečenie alebo mať najnovšie telefóny pretože si to ich rodičia nemôžu dovoliť. Takéto dieťa môže byť považované za „divné“ alebo za „loosera“ a tak sa môže stať terčom posmeškov.

Práve o tejto problematike sme sa s pani Veronikou Polákovou rozprávali. Bolo to veľmi zaujímavé a podnetné stretnutie - OZ Pomáhame srdcom, Prevencia kriminality. Ako prvé je potrebné problém identifikovať a priamo ho pomenovať. Následne prijať opatrenia, spôsoby jeho eliminácie. A to isté platí aj o probléme šikanovania.

Záujem o túto problematiku prispel k zvýšeniu záujmu a informovanosti, k rozšíreniu skúseností a poznatkov pedagógov aj rodičov a celkove viedla k istému zlepšeniu situácie. Napriek tomu sa stále objavujú nové fakty a skutočnosti a to výskyt agresívneho správania a prejavy šikanovania už v predškolskom veku, zvyšovanie agresivity a brutálnosti spôsobov šikanovania, nový spôsob šikanovania – kyberšikany. Podľa niektorých výskumov je u nás terčom šikany v škole každé druhé – tretie dieťa. Ataky na osobnosť a psychickú stránku dieťaťa sú však často krát bolestivejšie ako tie fyzické a majú devastačné následky pretože ovplyvňujú ďalšie sociálne fungovanie jedinca v negatívnom zmysle.

Násilie na školách nemožno bagatelizovať, vyžaduje si hľadanie účinných metód a postupov prevencie a eliminácie týchto javov. O prevencii, metódach riešenia, opatreniach na riešenie,  spolupráci zodpovedných orgánov vás radi oboznámime v ďalšom článku.

 

Autor článku: Anton Minárik

 

Zdroje:

1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach;

2. www.eduworld.sk – Šikana na školách: Aké deti sa stávajú obeťou šikany a kto býva agresorom? Dominika Neprašová (https://eduworld.sk/cd/dominika-neprasova/4553/sikana-na-skolach-ake-deti-sa-stavaju-obetou-sikany-a-kto-byva-agresorom)

3. webstránky Slovenského národného strediska pre ľudské práva (ďalej SNSĽP - http://www.snslp.sk/CCMS/menu=2438#actual=1

4. Výskumná správa SNSĽP: „Šikana a kyberšikana na školách“, Bratislava 2018 (http://www.snslp.sk/CCMS/files/%C5%A0ikana_a_kyber%C5%A1ikana_2018.pdf?fbclid=IwAR3TDKZsIqmFnEcGYX43Rlk5__mlhcKHG8ps7cXeFnnxY6aFP2skJdq6yOM)

5. Výskumná práca „Súčasný stav šikanovania v Banskej Bystrici“, autor Veronika Poláková;

6. Obrázky: www.pixabay.com

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?